Pred 120 rokmi slávnostne otvorili Téryho chatu

Najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Náročnejší prístup je zo severu, z Tatranskej Javoriny Javorovou dolinou cez Sedielko prípadne zo Zbojníckej chaty cez Priečne sedlo.

Téryho chatu dal postaviť v roku 1899 Uhorský karpatský spolok na základe osobnej iniciatívy lekára Edmunda Téryho (1856-1917), ktorý sa zaslúžil aj o rozvoj tatranskej turistiky a bol priekopníkom horolezectva. Ako prvý vystúpil v roku 1876 na Prostredný hrot a v roku 1877 na Pyšný štít. S jeho menom sa nespája len pomenovanie legendárnej chaty vo Vysokých Tatrách, ale aj názvy štítov a Sitnianskych brál, či výstupových ciest na ne. Široký sutinový žľab spod Sedielka pod Lomnickým štítom do Malej Studenej doliny sa dodnes volá „Téryho kuloár“.

Lekár a zanietený horolezec venoval veľa pozornosti otázkam horskej vodcovskej služby, zasiahol do polemiky o zmysle horolezectva, či o potrebe reorganizácie záchrannej služby vo Vysokých Tatrách.

Téryho chatu začali stavať podľa projektu predsedu stavebnej komisie spolku Jozefa Pfinna. Staviteľom objektu bol spišskosobotský architekt Gedeon Majunke, ktorý upravil projekt na vysokohorské podmienky. Výstavba sa začala v júni 1898. Robotníci pracujúci na stavbe dávali Majunkemu do Spišskej Soboty údajne dohovorené znamenia pomocou veľkého zrkadla.

V roku 1944 spravovali chatu slovenskí vysokoškoláci - horolezci, ktorí tu ukrývali poľských odbojárov i ruských utečencov zo zajateckých táborov, ktorých potom dopravovali do povstaleckých oblastí Nízkych Tatier. Viaže sa k nej meno tatranského beletristu - chatára Bela Kapolku, ktorého fascinovali osudy vysokohorských nosičov i chatárov. Okrem chatárčenia sa venoval písaniu ich príbehov.

V rokoch 1979 až 1982 bola chata zrekonštruovaná. Všetok stavebný materiál na svojich pleciach vyniesli nosiči. Rekordný náklad Laca Kulangu - 151 kg - nebol dodnes prekonaný.

 

V roku 2009 nainštalovali na objekt nový fotovoltaický systém a zrekonštruovali doterajšiu elektroinštaláciu. V tom istom roku na prahu letnej turistickej sezóny sa im podarilo otvoriť nové priestory jedálne, ktorej kapacitu zvýšili na 50 miest.

Okolie chaty je ideálne na športové aktivity a trávenie voľného času. Je vhodné na turistiku, prechody cez sedlá, horolezectvo, skialpinizmus, ale aj na oddych a relax pri plesách.

Majiteľmi chaty sú Slovenský horolezecký spolok James a Klub slovenských turistov. Prevádzku chaty zabezpečuje počas hlavnej sezóny okrem chatára desať ľudí, po päť na každej smene. Okrem toho sú dennou súčasťou chaty vysokohorskí nosiči, ktorí ju zásobujú všetkým potrebným. Pred letom a pred zimou pomáha pri zásobovaní aj vrtuľník.

Hlavná sezóna je samozrejme v letných mesiacoch. „Po 15. júni už ľudia chodia. Začiatok júla je silný a je to taký prvý vrchol sezóny. Je tu plno cez deň, v noci, vždy. Potom sa to upokojí. Veľa závisí aj od počasia. Ďalší vrchol sezóny je na prelome augusta a septembra, keďže je tam pár dní voľna,“ uviedol chatár Peter Michalka.

Celoročne otvorená Téryho chata ponúka ubytovanie na lôžkach v spoločných izbách. V prípade plnej obsadenosti lôžok je možnosť núdzového prespania na podlahe.

O slovenských vysokohorských chatách hovorí dielo z pera autora Ladislava Khandla s názvom Turistické chaty na starých pohľadniciach. Súbor takmer 170 starých pohľadníc predstavuje chaty a útulne od západu po východ Slovenska. Vyníma sa medzi nimi aj dnes už legendami opradená Téryho chata.

Térynka, ako ju turisti zvyknú familiárne nazývať, postavená ešte koncom 19. storočia, patrí v súčasnosti medzi najnavštevovanejšie vysokohorské chaty. Denne tu počas leta prichádzajú stovky turistov, najviac je ich zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, ale záujem o ňu majú aj hostia z exotickejších krajín sveta.